ja Ti na to proste musím zareagovať. A to som si musela kuknúť heslo, neprihlasujem sa - neprispievam pravidelne :)
ja Ťa myslím, chápem. Ja sama som sa ku svokre - tchýni tak veľmi snažila pekne správať, tolerovať, nájsť si cestu - milujem manžela a viem, že je to preňho dôležité, až som chytila averziu. Začalo to hneď, keď sme chodili spolu už teraz s manželom, pred 10 rokmi. Začalo sa po 5 rokoch hovoriť o svadbe, dali sme si termín, oznámili im to a ona zrazu - nech si on skončí najskôr doktorát, až potom nech sa žení. CHIIII - to chii to jej jej primitívny smiech, používa ho vždy. Niekedy mi pripadá, že jej šibe :)

Medzi tým kopa vecí a la: "tento vankúš si polož sem - pri návšteve u nás. Tento obrus sa Ti hodí sem.. Tieto vankúše Ti obšijem, vezmem ho domov a nabudúce Ti prinesiem aj s obliečkou.. to som už začala používať taktiku vyššie spomenutú - poslať manžela v zmysle: vysvetli jej to, že to je MôJ VANKúš, lebo ju zabijem :) a moje veci pôjdu vtedy preč, keď ja poviem.
Stále som sa snažila, povedala som si - jedenkrát do mesiaca - do dvoch, keď prídu na návštevu to vydržím.

ďalšie: "aká si to gazdiná, keď stále nemáte ušetrené" chiiiiiiiiiiiii
"na čo si prišla na Vianoce sem k nám, mala si ostat u svojich rodičov, však manželovi by nebolo smutno, má tu nás" chiiiiiiiiii - to už sme boli manželia..
"nekrájaj ten Tvoj koláč, je tu dosť čo som ja napiekla" - môj prvý koláč. Ináč babka ochutnala, zlatá žena :)
"niektoré deti rodičov iba využívajú, nemyslím to na Vás, to len tak pripomínam. Proste prídu a najedia sa" - to už vo mne vrelo. Celý týždeň som sa snažila nenaraňajkovať - neurobiť škodu :D
"mňa trápi Vaša hypotéka, ako ju budete splácať, to my keď sme boli mladí, tak sme si vzali len 30 tisíc a ako ťažko sme to splácali. - neviem o tom, že by som s ňou hypo podpísala, tak ju do toho nič nie je.
"dala som odslúžiť omšu za moje deti" - a vymenovala všetky, aj môjho muža a ja nikde :D
"kúpila som Vám niečo na trhu" a mne čo zvýši resp. nikomu nie je dobré, tak mi strčí. Väčšinou detské číslo..
"prečo sa vláčite po sviatkoch po cudzích ľudoch? Neviete, že sa to nepatrí?" - boli sme na navšteve u manželovho kamaráta, na 2. sviatok vianočný..
"tú lampu, čo Tvoja mama spadla a rozbila mi kúpiš novú. Nie je to žiadna pamiaka, len som si ju kúpila, lebo som chcela mať v dome, niečo, čo sa mi páči" - to som šla posledné vianoce - silvester kupovať lampu, lebo mamka mi spadla - je chorá.. a rozbila ju.

Lámať sa to začalo po smrti môjho otca, keď mala rozhovor s mojou mamou, o tom, ako je nevyhnutné a jedinečné, aby mama u mňa bývala, aby sa presťahovala. Vtedy som sa prvýkrát ozvala a povedala: Tak bude, ako ja a manžel povieme, nie ako Vy poviete. Nebudete mi nikoho do môjho domu sťahovať. Dvakrát som jej to zopakovala, tak ostala dosť prekvapená a vtedy sklapla.

No a posledné Vianoce u nich boli utrpením. Presnejšie UTRPENíM. To že sa celé sviatky handrkujú s jej mužom, všetkým tým idú na nervy, to sa dá prehryznúť. To že jej môj manžel odporoval, keď sa nám starala do naších vecí a ona následne naňho zapľula - to fakt doslovne a povedala "tfuj, že sa nehanbí s materou takto rozprávať" a do pol hodiny sa modlila v kostole, tak toto pokrytectvo voči môjmu mužovi už mi vadilo. Ale stále som sa ovládala, tak ma otec vychoval - na Vianoce sa neháda. Boli sme tam tri rodiny. Ale - bodka za všetkým bola, keď mi priniesla článok z nejakého TV programu, proste bulvár, kde mi ukázala na článok so slovami: Je to len bulvár, ale len pre informáciu, čo som našla". Bol to článok o tom, ako PRAVIDELNé CVIčENIE HORMONáLNE NARUšUJE PROSTREDIE žENY A SPOSOBUJE NEPLODNOSŤ.
Ja som v minulosti bola aktívne športovkyňa.. Snažíme sa ku dvom rokom, liečime sa v CAR, čaká nás IUI, možno potom IVF, sama neviem čo robiť. Jej sa s tým nezdôverujem, ani manžel, nemá to odkiaľ vedieť, jedine, ak jej vykecala moja mama.. je jedno, odkiaľ to vie.. Velmi po tom "synovi" :D túžim. A toto proste nemala.. Vtedy som to zabalila, bola som rada, že je po vianociach a môžem sa vrátiť späť domov.. a je mi to ľúto, splním si formálnu návštevu, ale nikdy, nikdy viac si k nej nebudem hľadať cestu,, pretože jednak si to nezaslúži a jednak je hlúpa, obyčajná hlupaňa. A najviac sa teším, na to miminko, aby som konečne mohla sviatky stráviť doma a bez nej, ježibaby :D

Ešte stále Ti tá tvoja pripadá taká jedinečne najhoršia?

Pekný dník.
ahojky

Moc děkuju za zprávu ;) Sice mi trochu trvalo než jsem se prokousala slovenštinou ale dobré ;) Opravdu oproti tobě si připadám jako břídil, a že si nemám nač stěžovat, ale tímhle článkem jsem taky chtěla, aby se i ostatní přidaly se svými příběhy :s: buď aby mi poradily co dělám špatně nebo jestli se to dá nějak zlepšit anebo na vlastním příkladu (jako ty ;) ) mi přiblížit co řeší jiní ;) a že ještě nemusím házet flintu do žita :one: děkuju za příspěvek, byl pro mě hodně přínosný :) :a:

Daj si, daj si takú polievočku. V Prahe (u nás doma) takú nemáš, len sáčkovú, že?

Bože, aká je hlúpa. Stále si niečo dokazuje tým, že druhých zhadzuje. Proste venkov, po Vašom :D

Ináč to máš šťastie, kokoladka, můj manžel to vůbec nechápe resp. aspon mi to takto podá spátky, že ne a spíš sa ho to dotkne, keď mu to vysvetlujem. vraj som precitlivená a slabá osobnost ked si také veci vůbec všímam, mám ji nechat tak. Ach jo, maminkin chlapček :D