Gina
Po peripetiách , ktoré sme zdolali , sa pomaly blížime ku koncu,od 2. do 7.mesiaca nevoľnosti a zvracanie,od 4.mesiaca bolesti kĺbov a chrbáta, ktoré sa za posledný mesiac rapídne zhoršili, takže mám problém aj vyniesť smeti a o spánku ani nehovorím,každú hodinu musím meniť polohu, aby som vydržala bolesti a do toho každé dve hodiny na záchod.Medzitým dva razy hospitalizácia, hrozil nám predčasný porod a máme proste celkovo nedefinovateľné bolesti brucha :-(.No a ten chrbát nezachránila ani jóga do 6.mesiaca.Termín sme mali povodný na 13.6., ten nám zmenili na 10.6.,s váhaním cisárskeho kvoli mojim rozmerom panvy, ale pani doktorka sa rozhodla, že to skúsime normálne a ideme na vyvolávačku 4.6.Už máme teraz obavy ,ako to dopadne (klasika ako zdravotná sestra čakám komplikácie), ale budem mať pri sebe ako oporu svoju kolegyňu, tak hádam to všetko dobre dopadne...
Dobrý večer, rada by som sa pripojila k tehulkám, pred týždňom mi test ukázal dve čiarky, u doktorky už som bola, zatiaľ nie je presne identifikovateľné , ale čosi tam je :-), objednali ma za ďaľšie 3 týždne.Po 8,5 ročnom vzťahu a snahe otehotnieť sa nepodarilo,bolo to skor trápenie... teraz mám polročný vzťah a hupla som do toho rovnými nohami, nestačila som sa diviť. Priateľ je dokonca rád za mňa, mám 37 rokov a najvyšší čas, aj keď by bolo doporučené ostať na rizikovom tehotenstve, rada by som ostala v práci aspoň prvé mesiace, pokiaľ mi nebude zle, neviem si predstaviť byť sama doma tak dlho ..Gina
In reply to Ty jo, člověče,v tom ti by ajinek
Zrovna sme to preberali s priateľom, či by som nemohla ,, čaj pre dobrý spánok,,, ale asi bude lepšie zajst do tej lekárne..dnešná noc podobná- spanie od 22 do 23, 15 a potom od 4 hodiny ráno hore...zaspať nie je problém, ale tá kvalita spánku veľmi slabá....
In reply to ďakujem..bohužiaľ mám by Gina
Já byla to samý, taky jsem neměla doma stání.Druhý a třetí měsíc jsem byla v neustálém předklonu nad mísou, jak mi bylo blbě a jen co mi otrnulo, zpátky do práce. Ale odpočiň si, dokud můžeš, já teda měla hodný miminko, takže prvních 10 měsíců jsem byla fakt na "dovolený", ale jakmile začal lézt, tak od té doby jsem se fakt nezastavila! Je to samozřejmě na tobě, ale jak píšeš, jsi v kontaktu s onkoligickými pacienty, je to i na psychiku, když to člověk žije každý den, nevím, za mě bych určitě raději byla s přítelem a v klidu. Ale to si musí samozřejmě rozmyslet každý sám. Hlavně ať jste s prckem v pořádku!! :a:





















