Přidat komentář

Ahojky, napsala si to moc hezky.
Viem, ze to , co sa stalo, malo pricinu, ja som mala na to dost casu to prebrat z kazdej strany a viem, ze to malo byt ponaucenie, varovanie vyssej moci.
Som jej svojim sposobom vdacna, aj ked mam pocit, ze sa to dalo naznacit, alebo varovat menej krutym sposobom, ale asi som uz mala zapsaneho na listku vice.
Tu krasnu knihu materstva by som strasne rada dopisala do stastneho konca, len ked clovek 8 mesiacov zije v neustalom skusani ( ja viem, su ludia, ktori su skusani aj cely zivot) a za kazdym si hovori, ze uz bude dobre, tak sa trosku bojim.
Svojich anjelikov mame minimalne troch a prosim ich neustale, vlastne im aj dakujem za pozehnanie miminkom, pretoze sme pravdepodobne pocali v den, ked manzelova babicka umrela.
Je to cele zvlastne.... nieco medzi nebo a zemou, nieco co mozno zistime neskor...ale trosku ma to desi, lebo je to neovladatelne a ja som clovek, ktory mal rad veci pod kontrolou, ale ucim sa byt v ocakaveni a skusam dopredu moc neplanovat.
Este raz dakujem za podporu, chyba mi osoba ako si ty, so spravnymi nazormi a velkou davkou optimizmu...
Nech ti to ostane nadalej, je to dar.